Majú drevostavby miesto na Slovensku?

Drevostavby sa stávajú čoraz bežnejším prvkom svetovej architektúry. Aj keď v minulosti bola cenová efektivita a rýchlosť najdôležitejším prvkom mestskej výstavby, dnes už prevažuje dôraz na vzhľad budov a ich dopady na životné prostredie. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo betón začína nahrádzať drevo.

Wenlock Cross, UK. Zdroj: HawkinsBrown

Návrat k ekológii

Moderné drevostavby majú okrem atraktívnejšieho vzhľadu aj množstvo ďalších výhod oproti bežným železobetónovým konštrukciám. Prvou z nich je dopad na životné prostredie. Drevo je jediný skutočne obnoviteľný stavebný materiál. V spojení so zodpovedným lesným hospodárstvo sa dá takmer nekonečne produkovať a recyklovať. Keďže sa pri jeho raste spotrebuje viac CO₂ než sa ho vyprodukuje pri jeho použití, má dokonca pozitívnu uhlíkovú stopu.

Photo by Simeon Tuilagi on Unsplash

Navyše je na stavbu budovy z dreva v porovnaní s inými materiálmi potrebné vynaložiť omnoho menej energie, tvorí sa pri nej menej prachu a vďaka šikovnej prefabrikácii drevených panelov a ich relatívne jednoduchému spôsobu zloženia je potrebné menšie množstvo pracovníkov na stavbe. Výhodou sú aj nižšie náklady na prepravu. Drevo tiež napomáha vytvoriť zdravšie a príjemnejšie vnútorné prostredie. Tento materiál reguluje vnútornú teplotu a vlhkosť, zlepšuje kvalitu ovzdušia a má dobré izolačné vlastnosti.

Budúcnosť architektúry?

Drevostavby na Slovensku sú limitované najmä prísnou legislatívou. Zatiaľ čo naše normy obmedzujú stavby z dreva na maximálne 12 metrov, v zahraničí siahajú drevené budovy do čoraz väčších výšok. Napríklad v roku 2017 bola v Kanade postavená 53 metrová študentská ubytovňa Brock Commons Tallwood House. Celá stavba tejto hybridnej drevenej budovy trvala tímu deviatich pracovníkov iba 57 dní a bola tak úspešná, že viedla k zmene kanadského požiarneho kódu, ktorá do budúcna uľahčí stavbu budov z dreva v krajine.

The Atlassian Sydney Headquarters. Zdroj: ArchDaily

Napriek tomu, že v minulosti by takáto stavba mohla byť kuriozitou, v posledných rokoch sa drevostavby po celom svete predháňajú v prekračovaní výškových limitov. Pokrokový nórsky projekt Mjøstårnet, dokončený v roku 2019, dosiahol výšku cez 85 metrov. V Sydney zase plánujú postaviť hybridný drevený mrakodrap, ktorý má mať až 180 metrov. Nielenže sa drevostavby postupne stávajú bežnou praxou, zdá sa aj, že drevené mrakodrapy budú vo svete čoskoro neoddeliteľnou súčasťou mestskej panorámy.

The Atlassian Sydney Headquarters interiér. Zdroj: ArchDaily

Budúcnosť architektúry z dreva však nevidíme v jej výške. Tá je v súčasnosti skloňovaná najmä kvôli zahusťovaniu miest a v určitých svetových mestách jediné východisko ako uspokojiť dopyt pre daný účel. Týmto spôsobom sa vie drevo ako materiál opäť dostať na trh a aj pri väčších stavbách seriózne konkurovať súčasne najbežnejšie využívaným materiálom ako je železobetón či oceľ dokonca aj cenou. Avšak v európskom kontexte existujú najmä drevené administratívne budovy s celkovým prístupom k udržateľnosti a kvalite vnútorného prostredia, ktoré sú pre nás inšpiratívnejšie. Takou je napríklad budova SR Banky v nórskom meste Stavanger.

Budova SR Banky. Zdroj: Helen & Hard

Palma a drevostavby

V CORWINe sa vždy snažíme priniesť tie najlepšie architektonické trendy zo sveta. Nie je náhoda, že sa náš projekt Einpark Offices stal najzelenšou budovou na Slovensku. Drevostavby predstavujú ďalší krok v našej snahe o vytvorenie toho najzdravšieho a najekologickejšieho vnútorného prostredia. Naša spoločnosť už dlhšiu dobu zbiera inšpirácie zo sveta a konzultuje s domácimi aj zahraničnými expertmi v oblasti drevenej architektúry a požiarnymi technikmi. Našou snahou je vytvoriť prínosný projekt, ktorý spĺňa prísne slovenské požiarne normy. Drevené budovy ako Brook Commons ukázali výhody drevenej konštrukcie a viedli k zmene noriem po celom svete. Napriek tomu, že to je mimoriadne náročná úloha, budeme naďalej vynakladať úsilie, aby sa projekt Palma v budúcnosti mohol stať sídlom prvej výškovej drevostavby na Slovensku. Držte nám palce!